mlyn

Pre hospodársky a občiansky život v obci boli nevyhnutné aj technické stavby – mlyn, píla a valchy. Mlyn bol na začiatku 20. storočia majetkom obce, mlynárom bol Minďarský. V 30. rokoch 20. storočia bol odkúpený Jánom Pavliakom, mlynárom zo Zamaguria, ktorý okolo roku 1935 zrealizoval jeho prestavbu a pôvodné kamenné mlecie zariadenie vymenil za mleciu súpravu - valcovú stolicu. V rovnakom období zakúpil aj lúpačku (špicmašinu) na výrobu krúp. Mlelo sa v ňom nepretržite deň a noc nielen pre miestnych obyvateľov, ale aj pre okolité obce. Za jeden mlynársky rok, ktorý trval od konca septembra do polovice júla, sa v tomto mlyne zomlelo 13 – 14 vagónov jačmeňa a žita.

Táto technická stavba pozostávala z piatich funkčných častí: mlynice, píly, hnacieho kolesa, vodného náhonu a obytnej časti. Mlynica svojou funkciou a veľkosťou tvorí podstatnú časť objektu. Má tri úrovne: suterén, kde je umiestnené hnacie, prevodové a zdvíhacie zariadenie, na prízemí je inštalované mlecie zariadenie, lúpačka na krúpy, múčny cylinder a na povale je násypné zariadenie a šrotcylinder. Mlynica je prepojená s obytnou časťou a pôvodne bola spojená aj s pílou.

Mlynár Ján Pavliak mal troch synov. Dedičom tohto objektu sa stal syn František, narodený v roku 1917. Mlyn a pílu prevádzkoval do roku 1950. Koncom 70. rokov 20. storočia, na veľkú škodu, pílu rozbúral. Mlyn bez obytnej časti bol začiatkom 80. rokov 20. storočia rozobraný a znovu postavený v Ľubovnianskom múzeu v Starej Ľubovni - v národopisnej expozícii v prírode pod hradom.