ľudová strava

Hodnota a pestrosť jedál, ktoré sa v tomto kraji konzumovali, záviseli od úrody jačmeňa, ovsa, žita, zemiakov a kapusty, ako aj dostatku mliečnych výrobkov. Pomerne v malom množstve sa konzumovalo hlavne baranie a hovädzie mäso. V rokoch neúrody naši predkovia pripravovali veľmi chudobné jedlá z listov repy, lobody a žihľavy. Múka a krúpy boli primárne zložky výživy. Starodávnym jedlom bola kaša z drvených alebo mletých obilninových zŕn (kuľaša). Z ovsenej a jačmennej múky a vody alebo kyslého mlieka piekli na platni sporáka pagáče (adzimku) a jedli omastené za horúca. Chlieb mali vo veľkej úcte a piekli ho z kysnutého cesta raz do týždňa, obyčajne v sobotu, toľko kusov, aby zásoba vystačila na celý týždeň. Na pagáč z chlebového kysnutého cesta, ktorý sa podľa plnky nazýval gruľovník, tvarožník, knys, si spomínajú tí skôr narodení ako na veľkú dobrotu. Biele sladké kysnuté koláče (kuchy, pasky, rožky) zo pšeničnej múky si dovolili piecť iba na veľké sviatky a rodinné udalosti. Obľúbené boli aj cestovinové jedlá – pirohy s plnkami, rezance a halušky.

Najrozšírenejšou zeleninou v tomto kraji bola kapusta, z ktorej pripravovali jedlá po celý rok. Z kyslej kapusty a šťavy pripravovali polievky, pridaním surového zemiaka a strukovín prívarky. Kapustu používali aj na prípravu cestovinových jedál. Obľúbenou zeleninou bola aj kvaka (karpeľ), z ktorej pripravovali prívarok a konzumovali s baraním mäsom. Vo veľkom množstve sa pripravovali jedlá z fazule, hrachu a bôbu. Boli to polievky a prívarky, ktoré zahusťovali varenými zemiakmi, múčnymi zátrepkami (horoch a fizova na husto). Fazuľový prívarok pripravený na štedrovečerný stôl dochucovali sušenými slivkami.

Najväčší význam v ľudovej strave mali zemiaky. Konzumovali sa varené, pečené, miešané s múkou pri príprave cestovinových jedál a chleba, kombinované s mliekom, kapustou, mäsom a pod. V rodinách boli každodenným jedlom.

Mäso si zabezpečovali hlavne individuálnym chovom domácich zvierat – oviec, rožného dobytka, kôz, ošípaných a hydiny. Hovädzie mäso konzumovali príležitostne, pretože dobytok chovali predovšetkým na mlieko a odpredaj. Baranie a jahňacie mäso jedli varené a pečené, konzervovali ho solením a údením. Ošípané na konzum začali vo väčšom rozsahu chovať až po 2. svetovej vojne. Bravčové mäso sa konzumovalo prevažne ako údenina. V ľudovej strave mala dôležité miesto slanina. Bola základným pokrmom lesných robotníkov, roľníkov a pastierov. Bravčovú masť a sadlo používali pri príprave jedál alebo ako pokrm, keď sa minula slanina. Kozy chovali v chudobných rodinách na mlieko. Sliepky sa chovali na vajcia a na predaj. Vajíčko konzumovali surové, varené a ako praženicu (jašňicu) nielen pred ťažkou prácou, ale aj na svadbách a krstinách. Hydinové mäso sa používalo tiež ako súčasť obradovej stravy.

Častým doplnkom stravy boli ryby, ktorými počas roka zaháňali hlad početné rodiny. Ryby piekli na slame v chlebovej peci, kvasili v kyslej kapuste alebo údili. Pomerne bohatá produkcia mlieka umožňovala i primerané zastúpenie mliečnych pokrmov. Kravské mlieko konzumovali čerstvé, zo smotany vyrábali maslo, z kyslého mlieka tvaroh. Kravské mlieko miešané s ovčím prípadne kozím upotrebovali tiež na výrobu syra a bryndze. Čerstvé maslo gazdiné predávali v meste na trhoch a za peniaze kupovali soľ, cukor a petrolej. V letnom období maslo prepražili a v hlinených hrncoch skladovali na zimu.

Spôsob stravovania sa aj v tejto obci zmenil pod vplyvom ekonomických zmien predovšetkým po 2. svetovej vojne. Dnes v stravovaní dedinského a mestského obyvateľstva nie sú žiadne rozdiely.