prírodné pomery

Katastrálne územie obce Sulín sa rozprestiera v severnej časti okresu Stará Ľubovňa, v doline Ľubovnianskej vrchoviny, v povodí rieky Poprad. Rozloha katastrálneho územia obce v roku 1991 bola 2017 ha. Miestne časti obce tvorí: Doščana, Dvorožňakovka, Huta, Maľarovka, Malý Sulín, Sulínsky prameň, Štrbovka. K obci patrí Závodie. Chotár obce Sulín na severovýchode hraničí s Poľskou republikou prirodzenou katastrálnou hranicou, ktorú tvorí rieka Poprad, z južnej strany s chotárom obce Matysová a mesta Stará Ľubovňa, na západe s chotárom obce Hraničné, Kremná, Mníšek nad Popradom a na východe s chotárom obce Malý Lipník.

Vrchovinný a hornatinný povrch chotára tvoria pieskovce magurského flyšu čergovskej jednotky s vrstvami piesočnatých fialovo-červených, modrosivých, zelenkavých, modrozelených ílovcov. Nachádzajú sa v okolí Veľkého Sulína, severne a južne od Polomy (kóta 655) a na západných stráňach Hladkého vrchu (kóta 511), južne od Malého Sulína smerom na vrch Sliboň (kóta 789).

Reliéf Ľubovnianskej vrchoviny v katastrálnom území Sulína je pomerne členitý. Zo severnej strany od rieky Poprad na severozápad sa tiahne rovinazvaná Roveň. Na tejto rovine sa rozprestiera Malý Sulín. Od východnej k juhozápadnej strane je mierna rovina zvaná Vernica. K Vernici sa pripája kopec nazývaný Verch. Juhovýchodným smerom sa tiahne kopec zvaný Čertiš. Východným smerom sa na Čertiš napája vrch porastený súvislým ihličnatým lesom nazývaný Pálený veršok.

Od východu k juhozápadu sa tiahne vrch, celý porastený súvislým ihličnatým lesom, zvaný Hromucká. Zo západnej strany od Hromuckej sa tiahnu malé údolia, ktoré sú porastené krovím. Iba na niektorých miestach nazývaných Poľanky sa nachádza orná pôda. Malý a Veľký Sulín oddeľuje chrbát Sulínca. Východne od Veľkého Sulína je hora Hladký vrch, ktorého východná strana hraničí s Malým Sulínom. Západným smerom je hora Košariská. Od východu k severozápadu sa tiahne vrch zvaný Pokriva. Od tohto vrchu ďalej na západ sa tiahne vrch Polom, ktorý je od vrchu Pokriva oddelený roklinou. Východojužným smerom sa rozprestiera hlboká dolina s potokom Sulínka, v ktorej leží Veľký Sulín. Katastrálne územie Sulína je z 92 % kopcovité a iba 8 % rovinaté. Nadmorská výška chotára Sulína sa pohybuje od 390 m do 828 m.

►Podnebie.
Klimatické pomery obce Sulín sú podmienené zemepisnou polohou, nadmorskou výškou, konfiguráciou terénu, smermi a intenzitou vetrov. V Sulíne prevládajú severné a severozápadné vetry. Veternejšie je v zime, bezvetria je viac v letných mesiacoch. Najchladnejším mesiacom je január a najteplejším je mesiac júl. V zime sú časté fujavice, v lete, v teplých letných dňoch, zase časté búrky, aj s krupobitím, najmä popoludní. Posledná silná búrka s krupobitím sa prehnala obcou 7. 7. 1999. Priemer niektorých krúp dosahoval 3 – 4 cm. V členitom teréne obce v zime sú časté teplotné inverzie s hmlami, keď v dolinách a pri rieke Poprad je chladnejšie ako na vyššie položených miestach. V 2. polovici 20. storočia (najmä v posledných desaťročiach) a začiatkom 21. storočia aj v tejto oblasti sa prejavuje nielen otepľovanie, ale aj extrémy počasia. Svedčia o tom namerané teploty. 3. januára 1991 v časti Huta poklesla teplota na -35 °C. O dva roky neskôr 17. 1. 1993 teplota stúpla na +12 °C. Najchladnejším letným dňom od roku 1952 bol 22. jún 1999, keď teplota vzduchu poklesla na 9 °C. Snehová pokrývka bežne dosahuje 50 cm. Nie je zriedkavosťou ani 80 – 90 cm snehová pokrývka. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 651 do 700 mm.

►Vodstvo.
Katastrálne územie obce Sulín patrí do povodia Baltského mora. Odvodňuje ho rieka Poprad, vlievajúca sa v Poľskej republike do Dunajca. Do rieky Poprad sa z chotára Sulína vlieva niekoľko potokov, medzi nimi jarok tečúci medzi Vernicou a Vrchom, ktorý má názov Potok, Marolivský Potok, pozostávajúci z dvoch menších potôčikov, tečúci z vrchu severne od Poľanky a potok Sulínka, ktorý sa vlieva do Potoka. Výdatnosť týchto potokov je nestála a závislá od zrážkových pomerov. Vodný stav lokálnych potokov a rieky Poprad býva najvyšší na jar v čase topenia snehu a vtedy sa aj často rozvodňujú. Mimoriadne zrážkové pomery spôsobujú rozvodnenie miestnych potokov a rieky Poprad aj v iných ročných obdobiach. V 2. polovici 20. storočia obec postihlo niekoľko povodní. 28. júna 1958 sa po silných dažďoch vyliala voda z miestnych potokov a z koryta rieky Poprad a zaplavila značnú časť katastrálneho územia obce. Ďalšia povodeň bola 26. 7. 1980. V rokoch 1997 – 2001 temer každoročne obec postihovali povodne. Po silných dažďoch 8. 7. 1997 sa zdvihli hladiny miestnych potokov a z koryta sa vyliala aj rieka Poprad. Obec bola odrezaná od sveta. 3. marca 1999 po prudkom oteplení sa ľadové kryhy na rieke Poprad zablokovali pod osadou Závodie. Prístupové cesty boli zaplavené a občanom hrozila evakuácia. Nakoniec došlo k samouvoľneniu krýh. Po opadnutí vody kryhy na ceste dosahovali až výšku 4 m. Jedna z posledných veľkých povodní postihla obec 25. 7. 2001. Po prietrži mračien vody miestnych potokov a rieky Poprad sa vyliali z korýt, zaplavili cesty a veľkú časť územia obce. Obec bola 3 dni úplne odrezaná od sveta. Povodne spôsobili veľké škody na majetku občanov a obce.

►Pôdy.
V chotári obce prevažujú hnedé lesné pôdy. V dolinách potokov a pri rieke Poprad sú nivné pôdy. Hnedá lesná pôda je na niektorých miestach oglejovatená a pôdny profil je zaílený. V niektorých častiach územia obce v dôsledku fyzicko-geografických pomerov dochádza k erózii a odnosu pôdy, najmä na jar pri topení snehu a za letných búrok.

►Rastlinstvo.
Rastlinstvo Ľubovnianskej vrchoviny patrí do východobeskydského obvodu Západokarpatskej oblasti kveteny. Počas existencie obce pôvodný rastlinný kryt bol hospodárskou činnosťou značne zmenený. Časť chotára bola odlesnená a premenená na ornú pôdu. Svahy chotára obce sú porastené ihličnatým lesom s prevahou smreka a jedle. Z listnatých drevín tu rastie vŕba, jaseň, z krovín hloh, trnka, kalina, baza čierna. Na stráňach svahov rastie ruža šípová a borievka obyčajná. V lese a na rúbaniskách rastú jahody, maliny, černice, huby, najmä hríby, podpňovky, pečiarky a ďalšie.

►Živočíšstvo.
V lesoch katastrálneho územia Sulína žije bežná karpatská zver. Z poľovnej zveri jeleň, srnec, divá sviňa, zajac poľný, z dravcov vlci, kuna lesná, zriedkavejšie rys, divá mačka, lasica, tchor, veverička, líška, jazvec. Z plazov jašterica, slepúch, na suchších, teplejších a slnečných miestach vretenica obyčajná a na vlhkejších žije užovka obyčajná. Z obojživelníkov ropucha, skokan zelený a hnedý. Z vtákov niektoré žijú na území obce trvale, iné iba hniezdia, ďalšie iba prelietavajú pri jarných a jesenných ťahoch. V obci bežne hniezdi lastovička, vrabec a na poliach, v krovinách a v lese žije škovránok, sova, vrany, kavky, sojka, drobné spevavce, z dravcov najmä jastrab a orol a ďalšie druhy vtákov. V rieke Poprad, ktorá poskytuje dobré možnosti rybolovu, žije pstruh, lipeň, hlavátka, šťuka, jalec, mrena, podustva, hlaváč, slíž, belička, boleň, pleskáč. Mnohé pôvodné živočíšne spoločenstvá v lokalite Sulín v dôsledku intenzívnej hospodárskej činnosti a odstránenia vegetačnej pokrývky sa odsťahovali alebo sa prispôsobili novým podmienkam. Rozmanité a krajinne pôsobivé prostredie územia Sulína s členitým terénom a dolinou rieky Poprad umocňuje výskyt minerálnej vody Sulínky.

►FOTOGALÉRIA :  Ing. Milan Malast